Keď deti používajú slová, ktoré nechceme, aby vraveli

Môj štvorročný syn začal používať slová, ktoré by podľa mňa nemal. Prvé z nich je hlúpy, ktoré nanešťastie počul odo mňa, keď mi občas vykĺzlo. Často to hovorí, keď je frustrovaný, a označí tak čokoľvek, čo ho naštvalo. Druhé je hovno. Rád o tom spieva a hovorí a nahradzuje iné slová hovnom. Robím si starosti, pretože slová sú návykové a keď raz vstúpia do slovníka, je ťažké ich vylúčiť. Žiaľ mám pocit, že môj boj o slovo hlúpy je prehraný. Najmä preto, lebo to občas počuje odo mňa, keď som nahnevaný. Zvyknem mu opakovať, že sa mi nepáči, keď to hovorí a dúfam, že sa to naňho časom nalepí. No ohľadom toho druhého som mu povedal, že o hovne môže hovoriť v záchode. Toto ho však vôbec neodradilo. Keď požadujem, aby išiel do záchodu, tak napokon povie „dobre, prestanem“ a okamžite prestane. Ako sa s tým lepšie vysporiadať? Alebo ho proste nechať hovoriť čokoľvek?


Milý rodič,

Vnímam, že je pre vás veľmi dôležité, aby dieťa nepoužívalo určité slová. Obávam sa, že moja odpoveď vás môže ohromiť alebo uraziť a dúfam, že ste otvorený aj inému pohľadu na vec. Pozývam vás zhliadnuť moje video na youtube nazvané „Nadávanie“. Môže vám to pomôcť uvidieť humor v používaní takých slov u detí.

Naučiť sa báť sa slov je jednou z ciest, ako sa stať emocionálne slabými, plnými potrieb a závislými. Spomeňte si, ako ste sa ako dieťa cítili, keď vám starší zakazovali vyslovovať určité slová. Oživilo vás to obmedzenie? Cítili ste sa viac v spojení alebo radostní? Alebo ste uvažovali „prečo sa títo dospelí berú tak vážne? veď sú to len slová“.

Možno si to nepamätáte, ale môžem vám povedať, že keď sú deti vyzvané nevyslovovať to či ono, vnútri sa z nás smejú a plným právom. Váš syn vám dáva dar, ktorý všetky deti dávajú svojim rodičom. Učí vás rozžiariť sa a opustiť emocionálnu upätosť, ktorú ste zdedili od svojich rodičov.

Ak učíte svojho syna nehovoriť „hlúpy“ (márna snaha, ako ste už zaznamenali), naučí sa, nanešťastie, že týmto alebo inými podobnými slovami môže byť zranený. Učíte ho, že niečie slovo má silu ho zraniť, čo nie je pravda. A dodám – naučí sa nepoužívať tie slová vo vašej prítomnosti, a môže sa stať, že ich bude používať mimo domu, kde to nemusí byť také bezpečné. Keď deti obmedzujeme a ovládame, často sa spojenie s nimi preruší a niekedy sú dokonca aj útočné.

Ak chceme žiť v spoločnosti ľudí, ktorí sa dokážu vyjadrovať slobodne, potrebujeme vychovať deti, ktoré sa stanú silnými dospelými; ľuďmi, ktorí sa neboja povedať, čo si myslia a neublíži im, keď im iná osoba povie, čo si o nich myslí, nech je to čokoľvek. Ak ma niekto nazve „hlúpou“, vezmem ten dar a nájdem svoju hlúposť, ktorej je tam veľa. Slovo „hlúposť“ popisuje ľudskú kvalitu, podobne ako slová bystrý, láskavý, lakomý. Nemusíme sa obávať pravdy o sebe.

Slová nikdy nezraňujú, pokiaľ dieťa nenaučíme, že by sa nimi mohlo cítiť zranené.

Čo niekto povie je zvyčajne pravda, takže poviem „Ďakujem, že ste si to všimli. To bolo vskutku hlúpe.“ A ak nevidím, čo má na mysli, ostávam tomu otvorená, pretože ak niekto na mne vidí to či ono, je dosť pravdepodobné, že to tam je. Som človek a ostatní majú oči a uši. Prečo popierať a mať tabu? Sebavyjadreniu musí byť daný priestor a nesmie sa dusiť. Pre vaše dieťa je najlepšie sa naučiť, že úprimnosť je dobrá a že kritika je prínosom.

Deti vo veku cca 4-10 rokov rady používajú „fekálne“ slová. Váš syn je normálny a zdravý. Chráňte jeho emocionálnu a sexuálnu pohodu tým, že nebudete robiť problém z tohto neškodného prejavu, takže jeho postoj k vlastnému telu ostane zdravý. Nie len nechať ho robiť to pokiaľ srdce túži, dokonca sa pripojiť k tej zábave alebo aspoň smiať sa s ním. Pomôže to jemu a tiež aj vám uvidieť potešenie v neobmedzenom sebavyjadrení. Deti často považujú za nedostatok dospelých, že sú príliš vážni. Verím, že majú pravdu. Musíme sa od nich naučiť, ako brať samých seba ľahšie a s humorom.

Keď do nášho domu prichádzajú rodiny na intenzívne poradenstvo, môj manžel často pomáha naučiť rodičov ľahkosti ohľadom „fekálnych“ slov. Ak zaznamená, že deti sú v tomto období, ale zdráhajú sa byť v našom dome slobodní, uvoľní napätie. Uprostred večere prehlási „Prezident má hnačku, prdí a zvracia.“ A pridá zvukové efekty. Všetkých to nalomí a atmosféra sa uvoľní.

Keď naše deti mali obdobie týchto slov, oslávili sme tieto slová hudbou, bubnovaním a klavírom. Deti hrali akordy (môže byť len bubnovanie) a spievali tie slová znova a znova, vyššie a vyššie. My rodičia a hostia sme z tejto scény urobili mocenskú hru – predstierali sme, že nám to vadí a deti sa smiali a natešene slová kričali. Výsledok? Nikdy nepoužili tieto slová v skutočnej osobnej výmene alebo mimo domova. Po tom, ako sme túto hru hrali denne niekoľko mesiacov, upustili od toho a to bol koniec.

Čo je zakázané, to vyklíči na zlých miestach. Čomu je dovolené plynúť, to sa zavŕši v jeho vlastnom čase, pokojne, a možno pri tom bola aj dobrá nálada.

V mojej knihe „Vychovávame děti a rosteme s nimi“ je najdlhšia kapitola venovaná zásadnému významu toho, aby bolo deťom dovolené vyjadriť sa plne a slobodne. V inej kapitole vysvetľujem, aké je dôležité, aby sa dieťa cítilo bezpečne, nech už hovorí a vyjadruje čokoľvek. Prečítajte si tieto kapitoly, môžu vám pomôcť byť rodičom, akým chcete byť.

Ak sú tieto myšlienky príliš v rozpore s vašou výchovou a kultúrou, pozývam vás popracovať na svojej vlastnej slobode, skôr než obmedziť vaše dieťa a prispôsobiť ho vašim obmedzeniam. Uisťujem vás, že dieťa vyrastajúce bez týchto obmedzení, ak s ním budete hovoriť otvorene o všetkom od hlúposti až po hovno, si nerozvinie zvyk hovoriť zle, ale zvyk ostať v spojení a prirodzenú vnímavosť k potrebám iných ľudí.

Srdečne Naomi Aldort, http://authenticparent.com/

Přeložila Daniela Vávrová


Comments